Ja už nečakám kým dovolia mi ísť,
ja už nečakám kým povedia tak príď,
ja už nečakám, nehali ma stáť, já viac nečakám.
Ja už nečakám dnes mam svoj život snov,
ja už nečakám neprosím nikoho,
nehali ma stáť, já viac nečakám, nehali má stáť.
Som tu v izbe, stále ďetskej vonku svietia iba svetlá,
občas prídem obzrem si ju sem tam stihnem to za svetla,
je to ráj či cesta pekla, vraj som zmekla,
furt chladná jak tie miesta v ktorých stupá teplota jen zriedka,
nonstop na cestách furt nejaká nová správa,
každý niečo chce odo mňa no nikto sa tak nespráva,
až keď sa to naučíťe volajťe mi, buďem rada,
keď buďete uprímný a vďaka nebude len zrada. vďaka nebude len zrada... zrada
Vidím svetlo, vidím stěny, vidím plagát, vidím svet, vidím papier kďe je napísané začni hneď!
Vidím sestru čo ma nemá vedla seba často viem,
raz to ustaňe a ostaňe na celom sveťe iba mier,
možno to všetko je iba ďetský sen, či je to tak a či nemožem si ho snívat stale viem,
slubili mi navždy dnes sú ako kvapky dažda preč,
raz mali sme to snívat spolu pozri kďe sme dnes!
Každý v inom mestě, od seba preč...
každý v inom mestě, od seba preč...
každý v inom mestě, od seba preč... každý v inom mestě, v inom mestě...
Ja už nečakám kým dovolia mi ísť,
ja už nečakám kým povedia tak príď,
ja už nečakám, nehali ma stáť, já viac nečakám.
Ja už nečakám dnes mám svoj život snov,
ja už nečakám neprosím nikoho,
nehali ma stáť, já viac nečakám, nehali má stáť.
Raz to bude navždy, ja to viem viem!
Snažím sa dokázať to čo chcem chcem!
Realita vystrieda ten sen sen!
My to dokážeme, tak mi ver ver!
Realita vystrieda ten sen sen!
My to dokážeme, len mi ver ver, tak mi ver!
