Od Tatier k Dunaju siroty spieva jú
Že na nás nemajú, aj keď sa hnevajú
Poďme sa rýchlo zaľúbiť, očistiť dušu z hrdze
Obrátiť mesto naruby a spraviť niečo drzé
Môžme si znova potykať a z praku strielať štulne
Dievčat sa správne dotýkať - zmenia sa na prítulné
Od Tatier k Dunaju siroty spievajú
Že na nás nemajú, aj keď sa hnevajú
Až nás raz dostanú, tak povieme si: Nech!
Na tvári ľahký žiaľ, hlboký v srdci smiech
Cez Michalovce k Popradu, až po Dunajskú Stredu
Najkrajšie sú vždy zozadu a ešte krajšie spredu
Až nám raz bude najhoršie, v dialke už vlci vyjú
Dievčatá z Hýb a južných Čiech nás do komôrky skryjú
