(Ne-ne-nevinná.
ne-ne-nevinná.
ne-ne-nevinná.)
Ref.:
Bež, utekaj za seba!
Keď sú ti v pätách, tak utekaj, hovorím bež!
Osud je osud, on stane sa iba čo nezmeníš, počuješ?!
Bež, ďalej a ďaleko, jedná sa o teba, nikto to nezmení, leť!
Leť, ako o život, ide tu o život, ide ti o život!
Bež, bež, bež, bež, keď sú ti v pätách, tak utekaj, hovorím bež!
Stane sa iba čo nezmeníš, počuješ?!
Bež!
Jedná sa o teba, nikto to nezmení, leť!
Leť, ako o život, ide ti o život!
Pol tretej ráno, ja sedím a príbeh sa nepíše ľahko, bo písal ho život a osud ho donútil siahnuť až na dno, vinu má spoločnosť, vinu má každý, no prejdime k veci - klasická rodina, otec a mamina, k tomu dve deti, neni to ľahké, keď na to spomínam, tečú mi po tvári slzy, sere ma, že neurobil som viac, keď som mohol, teraz je to tekuté, jak dusík.
Rozvod, sťahovanie z domu, otec sám, oni spolu, rok, čo bolo potom, bolo nebo, ktoré neverilo ničomu, len zavolalo smolu.
Mama doma naklepaná, absťák, rozhadzuje veci, ako vadná, padá k zemi, nevie, čo sa deje, nevie, čo sa robí, prečo je tak chladná.
Brat tomu prepadol o pol roka neskôr, v zrkadle sa pozerá na dojebané decko, dojebané detstvo, a robí to, čo vidí doma, otupuje život, ako päsťou.
Amfetamín, ktorý naložila do žily, bola malá baba, ale pikeri sú debili, čo nekukajú na to, či sa niekto bude trápiť, a či dojebú mu život, ako keby oni nežili, využili slabosť.
Úsudok, ktorý mala predtým ide nabok, a keď to v sebe nemá, nemá pomyslenie na nič iné, ovláda ju amok.
Extáza prvýkrát, kradnutá kreditka, prechádza cestu, škrípanie bŕzd spod nočných lámp pretiahol svet jej k tmavému miestu.
Budí sa po kóme, no všetko si pamätá, sny v domove detskom, hej, aj keď je nevinná, ostala sama a stratila všetko.
Ref.:
Bež, utekaj za seba!
Keď sú ti v pätách, tak utekaj, hovorím bež!
Osud je osud, on stane sa iba čo nezmeníš, počuješ?!
Bež, ďalej a ďaleko, jedná sa o teba, nikto to nezmení, leť!
Leť, ako o život, ide tu o život, ide ti o život!
Bež, bež, bež, bež, keď sú ti v pätách, tak utekaj, hovorím bež!
Stane sa iba čo nezmeníš, počuješ?!
Bež!
Jedná sa o teba, nikto to nezmení, leť!
Leť, ako o život, ide ti o život!
Pred ňou boli iba závory, spomienky krvavé, jak Bathory, bála sa, hľadala tú pravdu na dne, ulica jej potopila nádej v bahne, prahne po láske, ktorú doma nemala, prahne po veciach, čo jej mama nedala, hľadá istoty okolo, dotyky studené, jak komora, žiadne Chardonnay, detská izba, kopa ilúzií, ktoré fúkala, jak kryštál do seba, starala sa o seba, nemá ani 18, celý život pred sebou, veci, čo si prežila, predsa ako memoár, rada by sa vrátila, no z domu nikto nevolá.
Utekala, svet mal vírus, v kruhu zamotaná, jak do víru, a nemala nikoho, kto chytil by ju za ruku a povedal, že prekonáva krízu.
A systém ponorený v prdeli, všetko, čo ju celý život učili sú povery, lebo to, to čo žije v praxi je peklo, ktorému len veľmi ťažko uveríš, súdilo ju mnoho ľudí, nevedeli ani piču o tom, čo si prežila, aby neprežili polovicu, minulosť je kniha, ktorú položila na policu, uteká si pre život a slobodu má v rukách, keď padla opona, začala odznova, teraz už vie, že sa nepustí šance NIKDY.
Počúvaj Klaudia, všetci ti úprimne držíme palce!!!
Ref.:
Bež, utekaj za seba!
Keď sú ti v pätách, tak utekaj, hovorím bež!
Osud je osud, on stane sa iba čo nezmeníš, počuješ?!
Bež, ďalej a ďaleko, jedná sa o teba, nikto to nezmení, leť!
Leť, ako o život, ide tu o život, ide ti o život!
Bež, bež, bež, bež, keď sú ti v pätách, tak utekaj, hovorím bež!
Stane sa iba čo nezmeníš, počuješ?!
Bež!
Jedná sa o teba, nikto to nezmení, leť!
Leť, ako o život, ide ti o život!
