Hej, hej, hej, hej
hej, hej, hej, hej,
Ulica za mnou, znovu zvoní mobil,
neni tu nikto, kto by vyslobodil ma,
preč, niekam inam,
preč, chcem ísť niekam inam, preč,
ľudia sú ako sochy,
stláčam červené tlačidlo,
páľte do piče, sorry.
Už nechcem lásku, čo je falošná,
vravím to nahlas, moji nie sú radi, hej.
Zaberá čas, pri tom je zbytočná,
vyjeb sa na mňa, prosím rýchlo odíď.
Nemám ten pocit, že som zaostal,
život nežijem, jak chcú to oni.
Životu chytil pery, pobozkal,
pobozkal, oni si bozkávajú rite, sorry.
Fakt, fakt, idem het,
budujem všetko a budujem svet.
Raz dva, únik už ne,
diktujem tempo, jak udáva tep,
nevracám sa naspäť k vám nasrať,
nevracám sa už späť.
Je to rýchle, a tak k tomu žiadne pásy v ruke,
zvieram pravdu jak rap.
Neberiem iné jak maximum,
ani jeden nemá na to vakcínu,
má to dynamiku, stabilitu, akciu
a moju dušu lieči jak kalcium.
Tak, šlapem jak absinth v krvi,
chutím jak život,
počul som hlasy: "Stáť",
no dnes sú už ticho.
Nezastaví ma ani jeden z vás,
prichádzam s pokorou a hlavu hore,
som presne taký, aký vyzerám,
a nehrám s ľuďmi žiadne mŕtve role.
Sirény, sirény, sirény, počuješ ich,
sirény, sirény, sirény, keď prichádzame k vám,
sirény, sirény, sirény, cítim to v krvi,
náš čas už začal, tá zmena, sa valí len na vás.
Môžeš sa tváriť, že ma nepoznáš,
neuprieš to, že počuť moje kroky,
hej, stavám to po tehle a prekonám,
všetko lebo to berem ako schody.
Hovoríš o mne hovná, nevadí,
berem len to čo je pravda, dovi,
nemôžeš viniť ma, že vynikám,
dám ti iný svoj, len odraz doby.
Fakt, fakt, idem het,
budujem všetko a budujem svet.
Raz dva, únik už ne,
diktujem tempo, jak udáva tep,
nevracám sa naspäť k vám nasrať,
nevracám sa už späť.
Je to rýchle, a tak k tomu žiadne pásy v ruke,
zvieram pravdu jak rap.
Už ne prvá, druhá, tretia liga,
volím vlastný smer,
všetci čo sú so mnou od začiatku,
stavám pre nás zver.
Furt ten istý, furt som okej,
žiadne prázdno, mám sovj cieľ,
v noci čistý, iba????
v Leviciach čipy ako s IBM.
Nezastaví ma ani jeden z vás,
prichádzam s pokorou a hlavu hore,
som presne taký, aký vyzerám,
a nehrám s ľuďmi žiadne mŕtve role.
Sirény, sirény, sirény, počuješ ich,
sirény, sirény, sirény, keď prichádzame k vám,
sirény, sirény, sirény, cítim to v krvi,
náš čas už začal, tá zmena, sa valí len na vás.
Prežil som veci, čo prežijem všade,
preto sa nebojím toho, že padnem, dnes
viera zas pretečie krvou, jak potokom,
po vode potečie preč,
zoberiem do hlbín, utopím všetko, všetko, všetko,
zoberiem preč.
Bez ohľadu na problémy, pôjdem vpred,
je to môj spôsob ako vnímam svet,
vnímam svet, vnímam svet.
(Sirény, sirény)
